Rakovina – zákerná choroba a prastarý genetický parazit

Ako sa u človeka vyvíja toto ochorenie? Rakovina, ako choroba, je ľudstvu známa od úsvitu civilizácie. V súčasnosti je na svete asi 18 miliónov pacientov s rakovinou. Aj napriek tomu, že v priebehu minulého storočia došlo v liečbe rakoviny k významnému pokroku, milióny ľudí ostanú chorí a ďalšie milióny ochoreniu každoročne podľahne.  Štúdie kostier nájdených v egyptskej púšti ukazujú, že za posledných 2000 rokov sa výskyt rakoviny zvýšil viac než 100krát.

O rakovine sa vždy vedelo, že sa jedná o zákernú chorobu, ktorá sa začína a rozvíja úplne nepozorovane. V dobe, kedy je diagnostikovaná, sa rakovina už rozšírila po celom tele. S rozvojom poznania sa vytvoril názor, že dôvodom pozdnej diagnózy je podobnosť mladých rakovinových buniek so zdravými bunkami. Z tohto dôvodu imunitný systém nedokáže rozoznať choré bunky od zdravých a dlho nereaguje. S rozvojom genetiky sa zistilo, že dôvod nedostatočnej reakcie imunitného systémy spočíva v schopnosti rakovinových buniek napodobňovať bežný zápal spôsobený mikroorganizmami.

Ostatných 10% premeny normálnych buniek na rakovinové je spôsobené genetickými príčinami. Najnáchylnejšie k transformácií sú staré alebo poškodené bunky, ktoré sa z rôznych dôvodov nenahrádzajú novými. To predurčuje častejší výskyt rakoviny u seniorov v dôsledku prirodzeného nárastu starých buniek.

Rozvoj rakoviny

Vývoj rakoviny prechádza tromi fázami. Behom týchto fáz sa normálne aeróbne bunky premieňajú na anaeróbne rakovinové bunky. Pri anaeróbnom metabolizme sa znižuje produkcia energie a zvyšuje sa syntéza L (+) mliečnej kyseliny. Behom prvých dvoch fáz sú transformačné procesy pomalé a vratné v prospech organizmu. Prevažuje aeróbna výmena nad anaeróbnou. Diagnostika ochorenia počas prvých dvoch fáz je nemožná. Počas tretieho štádia veľké množstvo prekanceróznych buniek postupne mutuje na rakovinové. Začína sa ich zoskupovanie a tvorba z počiatku jedného centrálneho rakovinového nádoru, čo umožňuje diagnózu ochorenia. Ako ochorenie postupuje, stále viac prekanceróznych buniek mutuje na rakovinové. Tvoria sa dcérske nádory – metastázy. Anaeróbny metabolizmus rakovinových buniek prevažuje nad aeróbnym metabolizmom zdravých buniek. Pacient s rakovinou umiera na intoxikáciu, kachexiu a depresiu.

Fázy rakoviny

Prvá fáza rakoviny

Nazývaná aj štádium aktívnej imunity. Na samom začiatku transformácie buniek na prekancerózne, začnú tieto bunky vylučovať antigény. Bunky vrodenej imunity – makrofágy – prostredníctvom svojich receptorov detekujú rakovinové antigény a mobilizujú imunitný systém. V ľudskom tele existujú dva typy makrofágov – M1 a M2. Makrofágy M1 sú vojakmi tela. Makrofágy M2 sú liečitelia. Odstraňujú poškodené bunky a opravujú poškodené tkanivá. Po detekcii cudzorodých teliesok makrofágy aktivujú druhú obrannú líniu tela – získanú (bunečnú) imunitu. Predovšetkým sa jedná o T-lymfocity (T,B a NK bunky). Sú modulované na ničenie konkrétneho cudzieho telesa – prekancerózne bunky, vírusy a podobne. Nasleduje zaradenie tretej obrannej línie – T-regulačných a T- pamäťových buniek, vytvárajúcich dočasnú alebo trvalú imunitu proti konkrétnemu cudziemu telesu.

Prostredníctvom vrodenej a získanej imunity sú teda prekancerózne bunky zničené skôr, než zmutujú na rakovinu. U väčšiny ľudí je táto prvá fáza imunity zachovaná po celý život. Prekancerózne bunky, ktoré sa tvoria denne, sú zničené imunitným systémom a rakovina nevzniká.

Druhé štádium rakoviny

Hovorí sa mu štádium pasívnej imunity, alebo štádium malej rakoviny. Začína po akútnom ťažkom alebo po neustálom dlhotrvajúcom preťažení organizmu z rôznych faktorov prostredia. Ako už bolo povedané, jedná sa o karcinogény, chemikálie, žiarenie, chronické infekcie, traumy, psychózy atď. K ich prekonaniu potrebuje telo viac energie, tzn viac energie z glukózy a kyslíka. Čím viac bunka využíva glukózu, tým viac kyseliny L(+)mliečnej vzniká. Zvýšením záťaže o 50% sa množstvo L(+) mliečnej kyseliny zvýši o viac ako 10 – 15 krát – 20-22 mmol/l (pri norme 1-2 mmol/l). Okrem toho sa hladiny L(+) kyseliny mliečnej zvyšujú zmenou hladín CO₂  čo určuje prenikanie O₂ do bunky. Hypoxia (menšie či nedostatočneé množstvo kyslíku) sa vyvíja s čiastočným anaeróbnym dýchaním. V tejto fáze možno procesy diagnostikovať stanovením hladín enzýmu LDH, ktorý pôsobí proti L(+) laktátu. Bolo zistené, že L(+) mliečna kyselina určuje permeabilitu (priepustnosť) kanálov bunečnej membrány pre glukózu, inzulín, hormóny, enzýmy atď. Tým sa mení metabolizmus celého organizmus. Najmä u makrofágov bolo zistené, že L(+) mliečna kyselina sa podieľa na preprogramovaní makrofágov M1 na makrofágy M2. Znížené množstvo M1 makrofágov nie je schopné zničiť zvýšené množstvo environmentálne poškodených buniek spolu s tými starými. Nezničené bunky sa premieňajú na prekancerózne bunky a ich počet sa neustále zvyšuje. V určitom okamžiku sa vyrovná množstvo prekanceróznych buniek, makrofágov, ktoré ich ničia a množstvo bunkovej imunity.

Tento stav neúplnej, ale stále účinnej bunkovej obrany ja známy ako štádium pasívnej imunity alebo štádium rovnováhy. Hovorí sa tomu aj štádium malej rakoviny. Klinicky to pacienti pociťujú ako dlhodobú celkovú únavu, ospalosť, bolesti hlavy, sklon k uľahnutiu atď. Nemajú podozrenie na nebezpečie, ktoré im hrozí, a na obrovskú bitvu imunitného systémy kvôli nemožnosti diagnostikovať tento proces. Nepriamymi príznakmi procesu sú len dlhodobé udržanie vysokých hodnôt LDH a neustála acidóza tela.

Pokiaľ sa odstránia príčiny zvýšenej tvorby prekanceróz, je imunitný systém s určitou pomocou schopný obnoviť produkciu M1 makrofágov a T-lymfocitov. Spoločne zničia staré, poškodené a prekancerózne bunky a rakovina sa nevyvinie. Procesy sú reverzibilné a rakovina zo štádia II prechádza do štádia I. Klinicky je to pociťované ako zlepšenie chuti do jedla, túžba po fyzickej aktivite a zlepšenie duševnej aktivity atď, Naopak s pokračujúcim vyčerpaním imunitného systému zo zmienených faktorov prostredia sa zvyšuje tvorba prekanceróznych buniek a rakovina prechádza do tretieho štádia.

 

 

Tretie štádium rakoviny

Nazývané aj neimunitné štádium, alebo štádium veľkej rakoviny. Prekancerózne bunky, cirkulujúce v tele, nezostávajú v zmrazenom stave. Nenarušené imunitnou obranou v dôsledku zníženého množstva M1 makrofágov a lymfocytov, niektoré z nich pokračujú vo svojej transformácií a mutujú. Po 5 – 6 po sebe idúcich mutáciách sa každá prekancerózna bunka premení na anaeróbnu rakovinovú bunku – imunosupresora. Imunosupresívne rakovinové bunky začnú aktívne znova upravovať imunitný systém. Čo je re-editácia a ako prebieha? Ochranné funkcie imunitného systému sú prísne diferencované a vzájomne prepojené. Makrofágy M1 vrodenej imunity a lymfocyty získanej imunity detekujú cudzí agens – baktérie, vírusy, rakovinové bunky a ďalšie prostredníctvom antigénov, ktoré vylučujú a ničia ich. Makrofágy M2 majú za úlohu opraviť nekrotické tkanivá ničením starých a poškodených buniek. Zákernosť rakoviny spočíva v tom, že rakovinové bunky vylučujú látky, ktoré oklamú imunitný systém a ten si myslí, ze ide iba o rany, ktoré je treba liečiť a opravovať. Preprogramujú teda makrofágy M1 na makrofágy M2. Nižšie množstvo M1 makrofágov aktivuje nižšie množstvo T-lymfocitov. Uvoľňuje sa tak menšie množstvo protirakovinných cytokínov (IL-12), tumor nekrotizujúceho faktoru (TNF) interferónu, NK buniek a ďalších. Imunitnej obrane tak uniká stále viac rakovinových buniek a ich počet sa neustále zvyšuje. K ich zvýšeniu napomáha uvoľňovanie väčšieho množstva kyseliny L(+) mliečnej pri anaeróbnej výmene rakovinových buniek meniacich metabolizmus organizmu. Rakovinové bunky zase vylučujú bielkovinu TGF-B, nazývanú rakovinový rastový faktor. Tento ďalej blokuje M1 makrofágy a T-lymfocyty.

Pri preprogramovaní zohráva kľúčovú úlohu bunkovo-jadrový faktor NK-KB (nukleárny faktor kappa B). Skladá sa z piatich bielkovín riadiacich gény pre imunitnú odpoveď, apoptózu a bunkovú mitózu. Kontroluje taktiež citlivosť rakovinových buniek na protinádorové činidlá, čím ich činí odolnými voči chemoterapii alebo radiačnej terapií. Štúdie kanadskej chirurgičky Catherine O´Brien z Univerzity of Toronto ukazujú, že rakovinové bunky prechádzajú do stavu hibernácie, aby sa chránili pred chemoterapiou a rádioterapiou. Hibernácia je stav spomalenej životnej aktivity, do ktorej vstupujú aj zvieratá ako medvede, ježkovia, netopiere a ďalšie zvieratá počas zimného spánku.

Pred operáciou: prášok Laktera + Nature 4x 10 g denne. Kúra po operácii: 5 g prášku Laktera + Nature každé 2 hodiny od 7,00 –17,00 hod + počas dňa 4 vysypané kapsule Biomilk Antioxidant. Doba trvania min 5 dní. Pri užívaní chemo alebo rádioliečby : týždeň pred, v týždni podávania a týždeň po chemo alebo rádioliečbe užívať (4-5 g prášku a 1 kapsula) 6 x denne. V medziobdobí a po skončení liečby preventívna dávka (4-5 g prášku a 1 kapsula) 3x denne. Vďaka pridanému rastlinnému extraktu sa pomáha s krvotvorbou, preto je potrebné sledovať priebežne hodnoty krvných doštičiek. Ak by boli vysoké, znížiť dávku kapsúl na 4-5 denne. Dávky prášku sa nemenia, práškom sa nedá predávkovať. Po skončení liečby doporučené doživotné preventívne užívanie: Laktera + Nature prášok a kapsule,( 4-5 g prášku a 1 kapsulka), užiť spolu 3x denne. Sledovať naďalej hodnoty krvi, ak by bolo krvných doštičiek nemej – viac, upraviť počet kapsúl na deň, prášok ostáva 3 x denne.

Zvláštny význam pre vývoj mladých rakovinových buniek ma zvýšená sekrécia neuroendokrinného faktoru VGF makrofágmi M2. Stimuluje rast mladých kapilár okolo rakovinových buniek. Dobre živené rakovinové bunky sa spájajú do jednotlivých hniezd a následne sa zhlukujú do pevného rakovinového nádoru. Podobá sa to rakovi s chápadlami tvorenými z jednotlivých hniezd pozdĺž toku ciev. Táto forma vývoja ochorenia dala Hippokratovi právo ju prirovnať k rakovi – rakovine. Rakovinu v tomto štádiu je už možno modernými prostriedkami priamo diagnostikovať.

Vývoj ochorenia pritom pokračuje. Stále viac prekanceróznych buniek, nerušených neustále ubúdajúcimi M1 makrofágmi a T-Lymfocytmi, sa premieňa na rakovinové bunky. Lymfatickým systémom a v menšej miere krvou, migrujú po celom tele. V určitom okamžiku začína okolo krvných ciev nové zoskupenie rakovinových buniek do samostatných hniezd. V ich okolí začína nová akumulácia M2 makrofágov. Proces sa opakuje splynutím jednotlivých hniezd do nového solídneho dcérskeho nádoru – metastázy. Rakovina prechádza do štádia III-B – rakovina s metastázami. Doktorka  a výskumníčka Maria Kondratová prezentovala interakciu makrofágov M1 a M2 s rakovinou a ďalšími bunkami imunitného systému. Stále viac pripúšťa, že existuje súvislosť medzi centrálnym nádorom – parazitom a dcérskymi nádormi – metastázami a pôsobením ako jeden organizmus – parazit. Rakovinový proces je urýchlený vplyvom účinku neuroendokrinného faktoru VGF na hypotalamus mozgu. To vedie k zníženej sekrécií dopamínu a serotonínu. Klinicky sa to prejavuje znížením chuti k jedlu a rozvojom depresie.

Počas troch fáz dochádza v tele onkologického pacienta ku dvom typom metabolizmu a anaeróbny začína prevládať nad aeróbnym. Vylučovanie zvyšujúceho sa množstva L(+) kyseliny mliečnej urýchľuje proces ochorenia. V praxi v konečnej fáze ľudský organizmus naďalej existuje, aby živil a pestoval rakovinový nádor – parazita. Nakoniec dochádza k rozpadu ľudského biofyzikálneho systému z intoxikácie kachexiou a depresiou.