Probiotiká sú prirodzenou prírodnou alternatívou proti syntetickým chemickým látkam, znečisťovaniu prírody a proti intoxikácii organizmu človeka.

Slovo “probiotikum” bolo prvýkrát použité v roku 1954 pri porovnávaní škodlivých účinkov antibiotík s blahodarnými účinkami užitočných baktérií – probiotica.

Probiotiká sú živé mikroorganizmy. Pri ich požití samostatne, alebo cez potraviny, ktoré ich obsahujú, ozdravujú ľudský organizmus, majú blahodarný vplyv na črevnú mikroflóru a imunitný systém, detoxikujú organizmus, znižujú cholesterol a krvný cukor, ozdravujú žalúdok, črevá a pečeň, sú prevenciou pred rakovinovými ochoreniami, alergiami a urino-genitálnymi infekciami.

Súčasný koncept dôležitosti probiotík bol po prvýkrát sformovaný začiatkom 20. storočia ruským biológom a držiteľom Nobelovej ceny doktorom I. I. Mečnikovom a uznávaným francúzskym fyzikom H. Tissierom. Vo svojej teoretickej práci „ K dlhovekosti a omladeniu človeka“ profesor Mečnikov vysvetľuje, že pri črevných hnilobných procesoch, ktoré sú spôsobené mikroorganizmami, sú vytvárané rôzne toxíny, ktoré intoxikujú ľudský organizmus. Profesor Mečnikov vo svojich odporúčaniach, ktoré mali zabrániť hnilobným procesom, hovorí o potrebe konzumovania jogurtov a iných výrobkov s kyselinou mliečnou. Ako príklad takejto správnej životosprávy uvádza Bulharov, ktorých strava je takto obohatená každý deň. V danom období tvorili až 4% celkovej populácie ľudia, ktorí sa dožívali viac ako 100 rokov. Tak isto uvádza, že u týchto ľudí sa zriedkavo objavuje rakovina a celkový počet chorých ľudí je veľmi nízky. V roku 1905 bulharský fyzik Dr. Stamen Grigorov objavil Lactobacillus Bulgaricus vo všetkých bulharských mliečnych produktoch.

V dnešnej dobe je už vedecky dokázané, že človek žije v prostredí plnom mikrobiotických baktérií a ich rôznych druhov. Tieto baktérie sa nachádzajú a prežívajú úplne všade – na našej koži, vlasoch, nechtoch, v ústnej dutine, v črevách, močových cestách a samozrejme aj v rozmnožovacom ústrojenstve. Hrubé črevo a tak isto vaginálne ústrojenstvo (u žien) sú prirodzenými bioreaktormi, ktoré produkujú milióny mikroorganizmov.

Na rozdiel od iných probiotických laktobacilov, počas kyslomliečnej fermentácie Lactobacillus Bugaricus produkuje D (-) mliečnu kyselinu, ktorá má rozhodujúci proti rakovinový účinok, chráni proti rôznym druhom žiarenia a má taktiež antioxidačný účinok. Táto kyselina spolu s baktériocímni a inými bioaktívnymi substanciami vylučovanými bunkami Lactobacillus Bulgaricus detoxikujú organizmus. Lactobacillus Bulgaricus je rozmerovo najväčšou probiotickou baktériou a vďaka osídľovaciemu procesu v črevách zabraňuje množeniu patogénov (mikróbov spôsobujúcich ochorenia). Lactobacillus bulgaricus a baktérie L. Doderlein patria k vaginálnej flóre ženy a ovplyvňujú zdravie jej detí. Štúdie talianskeho vedca Bianchiho (1999) ukazujú, že v porovnaní s inými probiotickými baktériami, Lactobacillus Bulgaricus dokáže najlepšie priľnúť k stene hrubého čreva a následne sa veľmi rýchlo začne rozmnožovat. Táto vlastnosť ho predurčuje k jeho silnejším liečebným a anti toxických efektom v porovnaní s ostatnými probiotickými baktériami. Po vstúpení do ľudského organizmu Lactobacillus Bulgaricus stimuluje rast a množenie ostatných probiotických baktérií nachádzajúcich sa v tráviacom trakte, akými sú napríklad L. Acidophilus, L.Lactis, bifidobaktérie a iné. Množenie sa probiotických organizmov je náročné a ich praznivé účinky sú minimálne bez pomoci buniek Lactobacillus Bulgaricus.

Vývoj prvých probiotických produktov s Lactobacillus bulgaricus začal tím vedcov pod vedením maj. Gen. Prof.N Alexandrova v roku 1980, ako úloha zadaná bulharskou vládou na produkciu špeciálnej stravy pre medzinárodný vesmírny program Intercosmos. Takto vytvorená suchá probiotická strava je užívaná pilotmi zo vzdušných síl, námorníctva a bulharskými vedeckými expedíciami v Antarktíde a Himalájach, či v prípadoch veľkých ekologických katastrof v Bulharsku. Taktiež boli používané ťažko chorými ľuďmi a atlétmi trénujúcimi na Olympijské hry a iné svetové súťaže.

Mikroorganizmy môžeme rozdeliť do troch základných skupín:

  • Škodlivé – približne 150 – 180 rôznych druhov;
  • Prospešné (probiotiká) – približne 15 – 20 druhov;
  • Latentné – viac ako 1000 – 1200 druhov.

Väčšina mikroorganizmov žije v žalúdku a črevách – od 500 do 800 druhov. Vedci takmer nepretržite objavujú nové druhy, zapríčiňujúce rôzne ochorenia – Helicobacter pylori spôsobujúci vznik žalúdočných vredov, Mycobacterium paratubercolosis zodpovedný z a vznik uceróznej kolitídy a tak ďalej. Mikroorganizmy – či už prospešné, škodlivé alebo latentné sa vyskytovali vedľa seba po milióny rokov. Rovnováha tohto ekosystému určuje kvalitu zdravia, závažnosť ochorení, epidémií či dokonca aj smrti.

Dnešné probiotiká sa delia do troch hlavných skupín: laktobacily, koky kyseliny mliečnej a bifidobaktérie. Iba 14 z nich sú rozšírené a využívané pri výrobe rôznych produktov.

Laktobacily Koky mliečneho kvasenia Bifidobaktérie
Lactobacillus bulgaricus Streptococcus themophilus Bifidobacterium bifidum
Lactobacillus acidophilus Lactococcus faecium Bifidobacterium longum
Lactobacillus casei Lactococcus lactis Bifidobacterium infantis
Lactobacillus plantarum Bifidobacterium breve
Lactobacillus rhamnosus
Lactobacillus reuteri
Lactobacillus helveticus

Baktérie mliečneho kvasenia tvoria základ probiotík. Ich biologickou charakteristickou črtou je, že podporujú proces mliečneho kvasenia a tým že rozkladajú mliečne cukry produkujú viac ako 50%  kyseliny mliečnej. Lactobacillus bulgaricus naopak tvorí až 99,99% D- mliečnej kyseliny.  Vyprodukovaná kyselina mliečna spolu s bielkovinou (proteínom) produkovaným baktériami a inými biologicky aktívnymi substanciami ničia patogény, detoxikujú organizmus a podporujú imunitný systém. Baktérie mliečneho kvasenia majú proti karcinogénny, anti arterioslkerotický, proti alergický, antioxidačný a obranný účinok. Baktérie mliečneho kvasenia tvoria základný prvok vaginálnej flóry ženy ich počet určuje zdravie nielen u ženy ale aj u jej detí.

Koky kyseliny mliečnej. Najdôležitejšou z nich je Streptococcus thermophilus. Tento zo seba vylučuje substancie, ktoré ničia patogény, zlepšujú krvnú zrážanlivosť a podporujú rast u detí.

Bifidobaktérie produkujú menej ako 50% kyseliny mliečnej a veľké množstvo kyseliny octovej. Tieto podporujú mikroflóru v hrubom čreve. Taktiež sa podieľajú na fermentácií teda kvasení cukrov. Majú anti karcinogénny účinok. Bifidobaktérie sa vyskytujú vo väčších množstvách najmä u malých detí no postupom času sa ich počet znižuje alebo môžu celkom vymiznúť. Bifidobaktérie sú veľmi citlivé na kyslé prostredie a tak isto na prítomnosť kyslíku.

Nežiaduce účinky probiotík: Endokarditída patrí medzi veľmi zriedkavé ochorenia. Spôsobuje ju najmä Lactobacillus casei, Lactobacillus rhamnosus a Lactobacillus plantarum alebo veľmi zriedkavo Lactobacillus acidophilus a Bifidobacterium. Endokarditída ktorá by bola spôsobená bunkami Laktobacilus Bulgaricus alebo Streptococcus themrpophilus zatiaľ nebola indikovaná.