Epidemiologická štúdia pacientov s potravinovými alergiami
M. Peneva, MC “Evrozdrave-Bulgaria”, výňatok z abstraktu dizertačnej práce, Sofia 2016, s. 27-29
Potravinové alergie majú významné nepriaznivé dopady na rodiny, ekonomiku, sociálne interakcie, vzdelávanie, prácu a služby, ako aj na kvalitu života v súvislosti so zdravím.
Podľa lekárskych pozorovaní sú osoby s vyšším životným štandardom a aktívnejšou imunologickou profylaxiou častejšie postihnuté alergiami.
Výskyt alergických ochorení sa zvyšuje vo všetkých vekových skupinách. Jedným z najčastejších druhov alergií je práve potravinová alergia. Napríklad počet alergií na arašidy sa za posledné desaťročie zdvojnásobil. Potravinová alergia je definovaná ako imunologicky sprostredkovaná reakcia z precitlivenosti na potravinové bielkoviny, ktoré sú inak neškodné, ale sú cudzie pre ľudský imunitný systém. Pri alergických stavoch sa vytvára veľké množstvo histamínu. Niektoré potraviny ako napr. tuniak, čokoláda, oriešky a morské plody ho obsahujú vo veľkej miere a často sú príčinou
vzniku alergií. Hlavnými rizikovými faktormi vzniku a vývoja potravinovej alergie sú rodinná anamnéza a environmentálne faktory, obzvlášť dôležitý je príjem cudzích bielkovín, akými sú kravské mlieko, vajcia, ryby, sója.
Klinická štúdia potravinových alergií zahŕňajúca 58 pacientov vo veku od 3 do 81 rokov sa uskutočnila v spoločnosti MC Evrozdrave v rokoch 2009 – 2014 v spolupráci so špecializovanými lekármi. 6 pacientov tvorili deti vo veku od 3 do 9 rokov. 29 pacientov tvorili ženy vo veku od 22 do 81 rokov a 23 mužov vo veku od 24 do 71 rokov. Všetci pacienti mali rôzne prejavy alergických reakcií. U niektorých z nich sme pozorovali klasické príznaky alergie – slzenie, rinitída/alergická nádcha, rôzne vyrážky, svrbenie pokožky, hnačka. U niektorých pacientov sme zistili novo nájdené príznaky potravinovej alergie – vypadávanie vlasov, lupiny, parodontálne ochorenie, zvýšené hladiny prolaktínu u mladých žien. Všetci pacienti absolvovali imunologický test na 19 skupín potravinových alergénov metódou ELISA – imunomodulácia na stanovenie počtu špecifických protilátok proti určitým potravinovým alergénom v krvnom sére. Pacienti boli podrobení testom alergie na 19 skupín potravinových proteínov. U všetkých pacientov bolo zistené, že sú precitlivení na viac ako jeden potravinový alergén.
Je potrebné upriamiť pozornosť na vysoké percento potravinových alergií na arašidy, morské plody, jahody, vajcia, kakao a kravské mlieko. U jediného pacienta bolo zistené, že je alergický na kozie mlieko. S najväčšou pravdepodobnosťou je to spôsobené tým, že zloženie a výživové funkcie kozieho mlieka sú najbližšie materskému mlieku. Je dôležité uvedomiť si rozdiel medzi alergiou na mliečne bielkoviny a nedostatočnou produkciou enzýmu laktázy , ktorý rozkladá v ľudskom tele laktózu (mliečny cukor). Po zistení druhu potravinovej alergie odporúčame všetkým pacientom zastaviť konzumáciu potravín obsahujúcich príslušné potravinové alergény, odporučili sme antialergickú liečbu antihistamínovými preparátmi ako napr. Claritinom 1 až 2 tablety denne v závislosti od závažnosti alergie a probiotickej liečby Laktera Nature – 15 g denná dávka v kombinácii s kapsulami s ružovým olejom Laktera Rose – 2 kapsuly denne. Všetci pacienti užívali antihistamínové lieky, ktoré pôsobia na histamínové receptory, inhibujú – prekážajú zachyteniu histamínu a jeho účinku. Probiotická diétna terapia pre pacientov so zistenou alergiou na bielkovinu kravského mlieka obsahovala probiotikum s kozím mliekom Laktera Alergy Free v dennej dávke 15 g v kombinácii s kapsulami s ružovým olejom Laktera Allergy Free Rose – 2 kapsuly denne. Probiotiká obsahujúce Lactobacillus bulgaricus v kombinácii s bulharským ružovým olejom výrazne znižujú príznaky alergie a alergickú predispozíciu tela účinkujú podobne ako
antihistamínové medikamenty, potláčajú účinky histamínu v ľudskom organizme.
Navyše, no nie v súvislosti s alergickým procesom, Lactobacillus bulgaricus zlepšuje trávenie laktózy a má schválené zdravotné tvrdenie podľa nariadenia 432/2012 Európskej únie. Klinické príznaky alergie na potraviny sa vytratili po dobe 2 až 6 týždňov v závislosti od závažnosti alergie. Pacientom sme vysvetlili, že musia pristupovať obozretne najmä pri nakupovaní potravín a to tak, že skontrolujú informácie na o zložení potravín na etikete a alergénoch obsiahnutých v nich. Poradili sme pacientom, aby sa aktívne kontrolovali zoznam alergénov v ponukách verejných reštaurácií.
Výsledky štúdie ukazujú, že počet alergických ochorení sa za posledné desaťročie značne zvýšil. Potravinové alergie možno označiť aj za ochorenia zo závažným sociálnym vplyvom. Potravinová alergia je zjavne rozšírená v populácii v produktívnom veku a vyžaduje si špecializovanú lekársku starostlivosť a pozornosť. Vyžaduje si taktiež komplexnú liečbu lekármi, výživovými poradcami a odborníkmi na bezpečnosť potravín. Potravinové alergie spôsobuje obyvateľstvu veľké sociálne, ekonomické a psychologické škody. Ľudia trpiaci potravinovou alergiou, by sa mali zaoberať svojím zdravím, aktívne postupovať proti rizikovému správaniu a zamerať sa na zdravý životný štýl aktívnym a cieleným vyhľadávaním alergénov vo výrobkoch pred konzumáciou.
Voľný preklad z anglickej verzie.